23. 3. 2021 | Reportáž

SVETLO EMINENTNÉHO GESTA

Zuzana Tašká

„Křišťálový lustr je síce krásný, ale zhasnutý nemá význam.
Žárovka zase svítí, ale když je jen hrubě zasekaná do stěny, kdo by o ni stál?“

SALÓN PŮVODNÍ TVORBY 2021

To, čo je skutočne vzácne neraz oceníme až v okamihu, keď to stratíme. Aj svetlo nám najviac chýba vtedy, keď príliš dlho putujeme tmavým tunelom, nevidíme na cestu a netušíme, kedy a ako sa naše zdanlivo bezcieľne blúdenie skončí.
Organizátori 28.ročníka festivalu Salon původní tvorby sa s temnotou labyrintu úradujúcej inej reality popasovali suverénne. Vzali zápalky, odvážne škrtli
a zažali oheň. Následne vzniklo pätdesiat nových textov. Z fyziky vieme, že v procese horenia zohráva dôležitú úlohu podporná látka, takzvané oxidačné činidlo. Kyslíkom festivalu sa stali tvorcovia, ktorí vdýchli život žánrovo rozmanitým textovým predlohám (básne, poviedky, rozhlasové a divadelné hry).
Spoločným menovateľom prvého dňa bola autenticita. Spontánne vyplynula z prevažnej väčšiny audiovizuálne i auditívne spracovaných formátov.
I.deň rovná sa:
EXCES, OBYČEJNÝ ČLOVĚK, SLONÍ MUŽ,
ANJEL, 3xDOMOV, KRABICE, KURZ MANIPULAČNÍCH TECHNIK, TICHÁ NOC, REGÁLY, off program LITTLE DANCER + podcasty.
Zámerne nebudem vyzdvihovať konkrétne tituly a mená. K ničomu podnetnému by to neviedlo. Podstatné je, že inscenačné týmy ani jednotlivci sa nezľakli polohy
byť tu a teraz sám sebou. Menovaný prístup podporuje vznik funkčného umeleckého dialógu. Aj navzdory tomu, že v sebe zahŕňa potenciálne riziko nepochopenia zo strany inak nastavených divákov/poslucháčov. K čomu teda prispieva? K podpore dôležitého segmentu tvorby a tým je originalita autorskej stopy. Je úplne jedno, či autor stojí na strane Le Salon(u), adorujúceho noblesu starých majstrov sídliacich v imunite zlatej police svetovej literatúry alebo sa prikláňa k po inovácii lačnej, neustále provokujúcej The Living Room. Autor je autorom, pokiaľ si stojí za svojim odkazom a neprestane tvoriť.
Nemenej dôležitým prvkom diel, obsiahnutých v programe festivalu, bola naliehavosť vypovedaného, spontánne prebúdzajúca vnútorné asociácie. Ak je pravdivá, sme schopní aj bez tlmočníka, teda akéhosi ex post dovysvetlenia autorovho zámeru, prijať obsah „šifry“, hovoriacej vlastným jazykom.
Vraví sa, že v jednoduchosti je krása. Príjemným prekvapením festivalu bolo navrátenie autorského a zástupného čítania tam, kam patrí, na pomyselné výslnie pozornosti. Autori, prezentujúci vlastný text vo vlastnej réžii, korčuľujú na veľmi tenkom ľade. Ponúkajú samých seba v naturálnej edícii bez parabénov, silikónov a make-upu.
Osobný challenge spočíva v tom, že svoje dielo môžu rovnako tak významne povýšiť, ako aj uvrhnúť do pekiel nedokonalosti a trápnosti.
Aký bol Salón 2021?
Bol iný. Bol zvládnutý na úrovni. Bol významným gestom a dôkazom toho, že kto naozaj chce, hľadá spôsoby a kto nechce, hľadá dôvody. Bol plameňom, schopným generovať jas a príjemné teplo.